Tienidlá z ľudskej kože alebo bič so žiletkami, zoznámte sa s krutovládou nacistky Ilse Koch

Veľa ľudí pozná holokaust a okolnosti s ním spojené. S holokaustom sa spája aj problematika koncentračných či vyhladzovacích táborov. Tábory, v ktorých nacisti zhromažďovali prevažne židov, plnili dve úlohy. Ani v jednom to nebol príjemný pobyt a len málo ľudí malo šťastie prežiť a porozprávať hrôzostrašné príbehy ďalším generáciám. Aký rozdiel bol v živote v koncentračnom a vyhladzovacom tábore? Ako prvý vznikol koncentračný tábor v Dachau, ten nechal postaviť Adolf Hitler hneď po nástupe k moci v roku 1933. Následne vznikali ďalšie až do začiatku 2. svetovej vojny. My sa bližšie pozrieme na tábor Buchenwald. Tieto tábory boli primárne určené na zhromažďovanie väzňov za účelom nútených prác. Na konci dňa tomu celkom tak nebolo. Vyhladzovacie tábory vznikali od roku 1941 na území Poľska a v roku 1942 sa v nich začalo hromadne vyvražďovať. Boli nimi napríklad Treblinka alebo Belzec. Najznámejší tábor Oswiencim (nem. Auschwitz) plnil úlohu aj koncentračného tábora, väzni boli odsúdení na smrť , no najprv si museli otrockou prácou odpracovať svoje.

death camps, concentration, hitler, map
Zdroj: historyplace.com

Karl-Otto Koch a jeho cesta ku krutovláde

Nemec, narodený 2.8.1897 v Darmstade, mal ťažké detstvo. Jeho otec zomrel už keď mal osem rokov. Koch sa musel pretĺkať sám a po ukončení základného vzdelania sa rozhodol pre štúdium na obchodnej škole. V roku 1916 sa dobrovoľne prihlásil k armáde. V 1. svetovej vojne potom bojoval na západnom fronte, kde ho zajali Briti. Do bojov sa následne už nezapojil a bol prepustený až v roku 1919. Do roku 1932 pracoval ako poisťovací agent, či obchodný manažér. Neskôr sa stal nezamestnaný a tak sa pridal do strany NSDAP a pripojil sa aj k Schutzstaffel-SS. Medzi rokmi 1934 až 1937 zastával rôzne pozície v koncentračných táboroch v Nemecku, až nakoniec bol 1. augusta 1937 určený za jedného z hlavných veliteľov tábora Buchenwald a celý ho mal pod palcom. Zastával vtedy hodnosť SS-Standartenführer,  v preklade plukovník.

Zverstvá vykonávané jeho ženou Ilse

Údajne najkrutejšia žena, ktorá mala na starosť dozor v koncentračnom tábore Buchenwald bola manželkou veliteľa Karla Kocha. Ilse Koch sa s ním spoznala na predošlom pôsobisku, v tábore Sachsenhausen. To, že si padli do oka, náhoda pravdepodobne nebola. Obaja mali sklony k sado-maso a iným nechutným praktikám. Vrchná dozorkyňa v roku 1941 so svojou tyraniou ešte len začala. Bičovanie väzňov bolo slabým odvarom. Karl Koch bol v tomto roku obvinený zo sprenevery a ďalších zločinov, ktoré boli proti pravidlám vo vtedajšom nacistickom režime. Bol odvolaný z funkcie aj so svojou manželkou.  Koch bol odsúdený, Ilse prepustená a vrátili jej funkciu v tábore.

Zdroj: pinterest.com

Jej praktiky sa zhoršili. Obhliadky po tábore robila na koni. Ak sa jej niekto nepáčil, tak ho jednoducho hneď popravili. Problémoví väzni boli aj tí, ktorí mali tetovanie. To znamenalo pre nacistov špinavú kožu. Potetovaní väzni boli teda popravení. Ich kožu Ilse používala ako tienidlo na lampy. Tí, ktorí sa jej nepáčili najviac boli z kože stiahnutí zaživa. Z mŕtvych si Ilse brala aj suveníry. Boli to vnútornosti alebo aj celé hlavy, ktoré využívala ako ťažidlá.  Vysadená bola aj proti tehotným ženám. Ilse vraj nemohla mať vlastné deti, a preto si to odniesli tie ženy, ktoré už svojho potomka čakali. Mala na nich pripravený špeciálny bič so žiletkami. Po tomto mučení väčšina žien zomrela. Táto jej krutosť bola známa v celom Nemecku.

Koniec tyranii

Zdroj: strangehistory.net

Karl Koch sa počas vyšetrovania ešte dostal na post veliteľa v tábore Majdanek. Tam si podpísal svoj rozsudok, keď počas jeho velenia ušlo skoro 100 zajatcov. Koch aj naďalej pokračoval v podvodoch a inej trestnej činnosti voči ríši za čo bol odsúdený na trest smrti. Zastrelením ho popravili 5. apríla na jemu dobre známej pôde v tábore Buchenwald. Bolo to týždeň pred oslobodením tábora americkými vojakmi. Ilse v roku 1945 z tábora odišla a tešila sa na pokojný život po vojne. Ten netrval dlho. O dva roky ju odsúdili za jej činy na doživotie. Následne bol jej trest zmiernený na 4 roky, pretože svedectvá z tábora boli spochybnené. Objavili sa však ďalšie obvinenia, tentokrát za vraždy Nemcov. Za tie bola definitívne odsúdená na doživotie. Tento trest si dobrovoľne skrátila. V roku 1967 spáchala samovraždu.

Na záver si môžete pozrieť video, ktoré obsahuje súdny proces s Ilse Kochovou. Ak chcete vedieť viac o zverstvách, konaných v Buchenwalde, odporúčame knihu „Buchenwaldské bestie“.

Zdroj: Flint Whitlock – The Beasts of Buchenwald, www.buchenwald.de