Attackview – Ivan „Dev1“ Lazarov: všetci máme tú moc dosiahnuť čo len chceme, keď nájdeme niečo, v čom sme dobrý

Z hudby sa presúvame do sveta gamingu. Po rozhovore s producentom Norbertom Roninom, ktorý si môžete prečítať tu, sme tentokrát vyspovedali jedného z najznámejších Slovákov na Twitchi. Okrem streamovania sa Ivan „Dev1“ Lazarov venuje či už komentovaniu profesionálnych zápasov hry Counter-Strike: Global Offensive, alebo vyvýja vlastnú značku DEV1S. Čomu sa okrem toho venuje, ako ho vníma okolie a čo ho na tom všetkom najviac baví, nám prezradí on sám.

 

Ahoj Dev1, na začiatok by som poprosil, aby si sa v krátkosti predstavil ľuďom, ktorí veľmi nesledujú gaming, alebo ešte nepostrehli tvoje meno.

Ahoj, vaša stránka predpokladám nieje úplne gamingovo založená, takže moje meno asi nepostrehlo tak 90% čitateľov :). Volám sa Ivan Lazarov, tých 10% by ma hádam aj mohlo poznať pod prezývkou Dev1. Venujem sa počítačom, hrám, a teda gamingu ako takému už cez 15 rokov. Narodil som sa a žijem v Bratislave, mám 28 rokov, aktuálne full-time pracujem už piaty rok pre spoločnosť ESET . Dva roky dozadu som si založil vlastnú hernú značku pod názvom DEV1S, kde sa snažím zúročiť všetky tie roky hrania a skúsenosti. Pevne verím, že s ňou raz prerazím vo svete, aby som tu na našej domácej hernej scéne mohol čo to zmeniť v lepšie. Tí postarší ma budú asi poznať vďaka aktívnemu hraniu predchodcu CS:GO, deduškovi Counter-Strike 1.6, kde sme s mojim tímom FU.sk povyhrávali všetko možné aj nemožné. Tí mladší ma dnes asi budu skôr poznať vďaka Twitchu a streamovaniu či komentovaniu tejto, už legendárnej, FPS hry.

To, kde si momentálne má nejaký svoj príbeh, ktorý siaha do školských čias. Kedy a ako sa začalo formovať to, čo ti pomohlo stať sa tým, čím si teraz?

Veru do ďalekých školských čias. Písal sa rok 1999, keď mi môj starší brat (nie úplne chcene samozrejme heh) ukázal novú hru menom Counter-Strike v jednej z herní blízko pri nás. Možno nejaký pamätník z Bratislavy bude poznať herňu v staručkom Istropolise. S jeho partiou tam chodil hrávať PC hry a ja ako správny mladší otravný brat som chcel ísť tiež. Vtedy sa zrodilo asi niečo, čo ma vyformovalo do toho, kto som dnes.

Ivan, Dev1, Lazarov, CS:GO, stream, twitch, ESET
Zdroj: instagram.com/tvdev1/

Rodičia majú ešte aj dnes väčšinou problém, keď ich dieťa trávi veľa času pri počítači. Niektorí dokonca hovoria o závislosti. Ako to bolo u teba?

Myslím si, že to je vec, s ktorou bude mať rodič problém ako teraz, tak aj v roku 2100, pretože všetkého veľa škodí a myslím si, že dieťa za počítačom, kde stratíte pojem o čase, je niečo, čo sa tak skoro nezmení. Samozrejme, treba to regulovať a plne chápem obavu každého rodiča, že sedieť od rána do večera za počítačom je z viacero dôvodov nezdravé a nebezpečné. Pokiaľ však rodič jasne stanoví pravidlá, a teda: dávať si občasné prestávky, robiť na tom počítači aj niečo zmysluplné a nesedieť len za facebookom, či inou sociálnou sieťou ako instagram nonstop, hoci aj na telefóne, dá sa nájsť rozumný balanc. Samozrejme, že ja ako 12 ročný som sedel od rána do večera, nezdravo, a len sa hral, hral, hral :), čo vyústilo vo vojnu s mamou a jej odpájaním poistiek :D. Dnes na to spomínam s úsmevom, hlavne v momente, keď som si vygooglil, že existuje niečo ako náhradný zdroj UPS/APC, ktoré vám vedia aj hodinu napájať PC. Takže raz vyhodila poistky a jedine čo docielila bolo, že si rozmrazovala mrazák a ja som sa ďalej hral a nechápala :D. Teraz si z toho robím srandu, ale vtedy to bola naozajstná hra na mačku a myš. Našťastie nepreferovala fyzické trestanie ako skôr to psychologické. Schovanie napájacieho káblu, ktoré je ,bohužiaľ, naozaj niečo úplne bežné a lacné takže som mal v zálohe ďalšie 3 :D. Takto sme sa naťahovali, až ma raz našla ráno o štvrtej ráno na počítači. Rozdiel bol ten, že to nebolo nezmyselné sedenie za PC. Ja som reálne trénoval, čo sa nemuselo tak zdať, keďže som mal približne 11-12 rokov, a z pohľadu rodiča to logicky vyzeralo ako závisláctvo. Dnes ako rozumný (teda asi ^_^) dospelejší človek úplne chápem jej starosti, ale našťastie to so mnou nedopadlo tak zle, ako sa väčšina rodičov obáva. V momente ako si to mamina uvedomila, keď uvidela, že dosahujem výsledky a vyhrávam súťaže, že to možno nieje úplná strata času, ma začala aktívne podporovať. Stanovili sme si určité pravidlá, aby mi ona „nekecala“ do môjho hrania a ja jej nerobil nervy a defakto za jej super racionálne rozmýšľanie vďačím tomu kam som to dotiahol. Pretože viem, že naozaj málo rodičov má toľko rozumu, aby dokázali pochopiť niečo tak komplexné. Bez rozmýšľania jednoducho povedia NIE svojmu dieťaťu a zatrhnú kade čo, aj keď to môže dávať zmysel.

Ten, kto sa pohybuje vo vodách gamingu a hlavne hry Counter-Strike, ťa pozná pravdepodobne už z čias legendárnej 1.6tky. Jednu chvíľu si bol dokonca platený za to, že si túto hru hral. To u nás ani v dnešnej dobe nie je úplne bežné, nehovoriac o minulosti. Čo ti priniesli tieto časy?

Ako som písal vyššie, vyformovali ma do človeka, akým som dnes. Precestoval som si svet už v mladučkom veku, zarábal som peniaze, za ktoré by sa nehanbil ani dospelák, pričom som mal 15. Takže naozaj krásna brigáda, ale to najdôležitejšie zo všetkého- dalo mi to kamarátov, známosti, kontakty a zážitky, na ktoré môžem spomínať do konca života. Okrem tohto všetkého to, čo dnes budujem, je položené na základoch môjho aktívneho hrania a trénovania.

Tím FU.sk bol svojho času v podstate neporaziteľný, minimálne čo sa našej scény týka. Prečo tomu tak bolo? Išlo skôr o individuálne kvalitných hráčov, alebo o dobrú chémiu v tíme spojenú s tvrdým tréningom?

Neverím síce na šťastie, ale toto má k tomu naozaj blízko. Pretože sa zložila partia ľudí, čo si naozaj sedeli povahovo, všetci sme zohrávali svoju rolu absolútne fantasticky a myslím, že alfa a omega bolo to, že sme spolu hrali jednu dobu naozaj dlho bez zmien a vedeli sme sa svedomito, individuálne, aj tímovo pripraviť. Štipka talentu každého jedného z nás bola taká čerešnička na torte, a myslím, že toto je recept na úspech absolútne v každom elektronickom či neelektronickom športe. Dobrá partia ľudí, čo si sedia, čo sa svedomito vedia pripraviť, dajú do toho všetko a majú štipku talentu. Bude to znieť naozaj vtipne, keď spojím hranie hier a drinu, pretože pod drinou si hneď niekto bude predstavovať kopanie bane, či státie za pásom, ale veľa ľudí si neuvedomuje, že aj psychické vyčerpanie dokáže byť nesmierne náročné. Hrať denne aj 12 hodín, pozerať do monitora a dávať do tréningu všetko, aj keď vás to už maximálne nebaví, je to, čo nemôže niekto, kto to nezažil, pochopiť. My sme si to oddreli, a preto sme jednu dobu boli neporaziteľní. S receptom čo som napísal vyššie, som nič iné nepredpokladal. Všetci máme tú moc dosiahnuť čo len chceme, keď nájdeme niečo, v čom sme dobrí. Keď niekomu ide od malička napr. futbal a v rozumnom veku nieje kľudne aj v lige majstrov, je to len a len jeho chyba, pretože do toho evidentne nedal maximum. Drina a troška talentu, to je všetko, čo potrebujú najlepší ľudia na svete vo svojich oboroch.

Kedy nastal zlom, a čo ťa viedlo ukončiť svoju hernú kariéru?

Zlom nastal v momente, keď už sa jednoducho nebolo kam dalej posúvať. CSko už umieralo, scéna bola polomŕtva, žiadna poriadna podpora a nestálo to tu už za nič. Veľa urobila kríza a ďalšie okolnosti ako dospievanie, kedy sa človek musí už troška zamyslieť, čo vlastne chce od života. Kariéru som nikdy oficiálne neukončil, len som jednoducho prestal hrať. Tak ako aj celý tím. Bude to znieť škaredo, ale proste sme sa na to vykašľali, lebo to už nemalo budúcnosť.

S hráčskou kariérou sa určite spájajú aj nejaké spomienky. Vedel by si spomenúť nejakú vtipnú, trápnu alebo šťastnú príhodu z vtedajšej vašej päťky, ktorú ste zažili?

Och bože, keď raz budem natom zle a budem na dne, viem vďaka čomu sa stanem milionár a znova sa odrazím od dna. Stačí, keď napíšem knihu zážitkov z mojich herných čias s mojou legendárnou FU.sk partiou.

Len sa bojím, že to dovtedy moja hlava deravá pozabúda, lebo už teraz si matne pamätám niektoré veci, a že sme sa neskutočne nasmiali veľakrát. Nikdy nezabudnem na dve tváre Ameriky, konkrétne Seattlu, kde cez deň máte pocit, že je to až neprirodzene milé mesto, pani na zastávke videla, že sme evidentne stratení a sama od seba sa nás spýtala, či nám nejako pomôže, či niečo hľadáme. Nechcem znieť hnusne, ale zo zatrpknutého Slovenska ste skôr zvyknutý, že aj keď sa cielene niekoho niečo opýtate, tak vás prebodne pohľadom čo od neho chcete. No ale potom sme sa trocha zasekli v meste a pred polnocou cestou na hotel sme troška nerozumne po tme prechádzali parkom, kde bola partička potmavších občanov, ktorá nam začala ponúkať nejakú prácičku, či si nechceme privyrobiť a viete si predstaviť puberťákov, čo sa hrajú počítačovú hru, asi ako sa museli cítiť v danej situácii o polnoci v tmavom parku niekde v Amerike. Z extrémne milého mesta zrazu bolo extrémne nemilé mesto, a myslím, že ani Matej Tóth by sa nehanbil za našu rýchlochôdzu, ktorú sme nahodili, keďže začať utekať by asi nebolo úplne bezpečné.

Amerika priniesla ešte veľa úsmevno-neúsmevných príbehov, konkrétne jeden, kde neviete, či sa smiať, alebo plakať. Bolo to pri lete a prechode cez Washington DC, kde sme mali prestup. Začalo to už v lietadle, kde spoluhráč s nickom cHEEs mal za spolusediaceho mierne podozrivého pána (po roku 2001 a útokoch na dvojičky bolo pomerne čerstvé a bohuzial nie úplne ideálne sedieť, ako to napísať korektne, vedľa pána blízkovýchodného charakteru :D) a aby to samozrejme malo to správne čaro, daný pán sa extrémne potil a bol veľmi nervózny, neustále sa pozeral na hodinky. Klinček bol uz len spôsob ako spal, dekou prehodenou cez celé telo a hlavu ako mŕtvola. Cheeso za nami dobehol, keďže chudák ako jediný sedel úplne inde a sám tu s pánom, že asi umrieme. Strašne sme sa na jeho príbehu pobavili, až pokiaľ nás nezobral na jeho miesto, kde sedel naozaj pán na chlp presne podľa jeho opisu. Zobrali sme to ale s humorom a pogratulovali sme mu, že nech to berie pozitívne, veď bude najbližšie výbuchu, a že to bude mať hneď za sebou… že sme ho radi poznali :D. Človek by povedal, že táto strastiplná cesta bolo to najhoršie, čo nášho milého Cheesa ten deň postrehlo. Bohužiaľ tomu tak nebolo. Cheeso sa nám na letisku v D.C., kde sme mali prestup, stratil. Keď sme došli na tom „maličkom“ letisku po dvoch hodinách ku nášmu gatu, kde svietilo „last call“ a opýtali sa pani pri pultíku, že nám chýba jeden člen výpravy, že koľko máme času tak s kamenným úsmevom nám povedala, že približne ešte 50 sekúnd. Rozmýšľali sme, či sa smiať, alebo plakať. Rozhodli sme sa teda smiať a pani nás stihla ešte schladiť, že ak plánujeme tento let zmeškať aj my, môžeme sa ďalej baviť a nenastúpiť a začala zatvárať gate. Všetko ale dobre dopadlo, spoluhráč letel cez San Francisco o par hodín neskôr. Mierne strhaný mi klopal na dvere hotelovej izby, keď som už spal, že „SOM TU!“ 😀 ale bez batožiny :(.  Olina alias Cheesa by som asi bez váhania nazval našim talizmanom šťastia, pretože všetko nešťastie bol schopný pritiahnut na seba. Rovnako ako každého jedného bezdomovca všade, kde sme boli spolu. Keď sme niekde stáli ako skupina ľudí, bola 99% pravdepodobnosť, že pokiaľ sa tam nachádzal v našej blízkosti nejaký bezdomovec, namieril si to rovno za Olinom. Tento skrytý talent sme nikdy veľmi nechápali, ale vždy nás fascinoval a bavil. A to som teraz naozaj úplne zjednodušene a v krátkosti opísal jednu z milióna situácií nech neuspím čitateľov. Pravdepodobne by som vedel napísať aj celú sériu kníh alá Harry Potter či Hra o Tróny.

Ivan, Dev1, Lazarov, CS:GO, stream, twitch, ESET
Zdroj: playzone.cz

V roku 2012 vyšla nová verzia hry, konkrétne CS:GO. Ako ste to vtedy vo svojej komunite vnímali? Tešili ste sa, boli plní očakávaní, alebo ste sa skôr báli, ako to bude s touto hrou ďalej?

Presne v tom čase som spoznal streamovanie. Bol to rok, kedy sa to celé zrodilo, a nejak som sa pokúšal o comeback späť na hernú scénu a proti „GOčku“ som v celku bojoval, pretože to bolo niečo úplne iné, ako stará dobrá 1.6tka. Vtedy sa pár nadšencov pokúšalo spojit Source a 1.6 pomocou projektu „Counter-Strike Promod“. Ten som naozaj silno promoval a pokúšal sa o jeho presadenie. Proti gigantu ako Valve sa ťažko bojovalo a promod šiel neskutočne pomaličky dopredu, zatiaľ čo veľké súťaže v CS:GO začali viac a viac byť na popredí a scéna sa jednoducho musela prispôsobiť a oficiálnu novú verziu CSka od Valve prijať. Ja som ju chvíľku bojkotoval, ale následne som sa tiež pridal a začal to chvíľku aktívne hrať. Dnes je už všetko inak a CS:GO neuveriteľne vyrástlo. Je dokonca ešte ďalej, ako stará dobrá 1.6, ktorá však bude mať u mňa v srdci do konca života priečku číslo jeden. Ale aktuálne ju obstojne nahradilo a celý gaming vo svete je už neskutočne veľký.

Po cca 1,5 roku prišiel prvý MAJOR turnaj, ktorý znamenal veľkú prestíž pre víťaza. Ako si to vtedy vnímal?

Uvedomil som si, že časy 1.6 sú späť, a že už to môže byť len a len lepšie. Všimol som si potenciál celého herného priemyslu. Preto som sa rozhodol, že sa v ňom pokúsim niečo dosiahnuť. Verím, že som stále ešte len na úplnom začiatku, takže mám čo robiť. Ale to je aj samotný gaming, takže sa nie je kam ponáhľať, či byť nervózny.

Momentálne si známy tým, že komentuješ veľké akcie u nás na Slovensku a v Česku, alebo prípadne z pohodlia domova dokonca najväčšie turnaje sveta. Čo ťa na tejto činnosti najviac baví, a ako si sa k tomu vôbec dostal?

Po pravde ma už komentovanie ani moc nebaví, lebo sa z toho stala bežná práca. Je to neskutočne vyčerpávajúce a ani z ďaleka tak zábavne ako práve to hranie. Preto sa snažím už komentovať naozaj len tie najprestížnejšie turnaje, poprípade podporovať naše lokálne. Dostal som sa k tomu ešte počas národných zápasov v 1.6, kedy ako tak začalo existovat niečo ako streamovanie a mňa to neskutočne fascinovalo. Málo kto by mi dnes uveril, že som jeden z prvých, ako komentátorov, tak streamerov počítačových hier v celom Česko-Slovensku.

Pri offline akciách k tebe väčšinou dopasujú nejakého kolegu spolukomentátora. Máš nejakého obľúbeného, s ktorým sa ti komentuje najlepšie, alebo naopak niekoho, s kým by si najradšej nerobil?

Toto je troška zvláštna otázka, teda tá časť, s kým by som najradšej nerobil. Nemám vyslovene proti nikomu absolútne nič, ale logicky sa snažím robiť to, čo robím, najlepšie ako viem. To znamená, že musím mať vedľa seba niekoho aspoň na trošička podobnej úrovni. Nech to nie je tragédia. Takže jediné, čo vyžadujem je, aby vedľa mňa sedel človek, čo sa do tej hry aspoň troška vyzná, neznie ako Gargamel, a vie sa chovať. Kedysi to bola naozaj tragédia, dnes už môžem otvorene povedať, že tu mám pár spolukomentátorov, za ktorých sa nemusím hanbiť. Menovite určite deethane, čo je môj parťák číslo 1, komentujeme spolu v Česko-Slovensku hádam už všetko, a keď je niekde nejaké prestížne finále, môžem sa teraz neskromne, narcisticky, či egoisticky potľapkať po ramene, že ak nás tam nezavolajú, koledujú si u divákov o prúser :). Následne Striker. S ním som začínal, či doma, alebo aj na majstrovstvách Česko-Slovenska veľa rokov dozadu a všetci nás asi do dnes považujú za najlepšiu dvojicu, pretože Milan sa neskutočne vyzná do CSka a scény. Je skôr analytickejší komentátor, zatiaľ čo jak som živelnejší a ukecanejší. Bohužiaľ, je ale šéfredaktor najväčšieho CS:GO portálu na svete a cestuje na každú jednu súťaž a nemá už absolútne čas, ale určite hneď po deem je mojím najobľúbenejším spolu-casterom. Následne nám tu vyrástli aj ďalšie mená ako Lelek či Shadye. Aj chalani z Hitpointu už začínajú šliapať tu kolegom na päty, tak som rád, že sa nám komentátorské mená troška od tých začiatkov rozrástli. Ale čo si budeme klamať, stále je to bieda.

Ivan, Dev1, Lazarov, CS:GO, stream, twitch, ESET
Zdroj: instagram.com/tvdev1

Pri týchto akciách vidíš priamo v akcii a stretávaš sa s najlepšími hráčmi u nás. Vidíš momentálne v niekom talent, prípadne chuť to dotiahnuť ďalej ako len na naše súťaže?

Takých mien je asi veľa a reálne už také aj máme. Či už legendárny GuardiaN, alebo po novom aj Oskar, Styko, či zero. Ale jedno, ktoré aktuálne po talentovej stránke vyčnieva, a dajú mi to všetci za pravdu, je frozen z eXtatusu. Ešte poriadne zamúti vodu na svetovej scéne. Len ešte musí troška vyrásť.

Dostávame sa k téme profesionálneho gamingu u nás. Momentálne tu máme jediný profi tím. Ním je ALZA.eXtatus. Dosť dlho trvalo, kým tu niečo také vzniklo a ešte dlhšie sa hľadá nasledovník. Akú budúcnosť vidíš v tíme eXtatus, a čo si myslíš o tom, že tu nemáme viacero profi tímov?

Aktuálne som silno stratil prehľad o našej domácej scéne takže na túto otázku sa mi ťažko odpovedá. EXtatus je jednoznačne jeden z najlepších tímov aké sme tu mali, ale zároveň aj ako človek, čo ich osobne v celku dobre poznám, viem, aké majú nedostatky. Takže je to len otázka toho, či ich tréner a vedenie vie posunúť ďalej, aby mohli byť aj top tím sveta, lebo aktuálne mám pocit, že stagnujú. Ja som bohužiaľ z časových dôvodov musel trénovanie tohto tímu odmietnuť, ale naozaj v dobrom spomínam na trénovanie tímu nEph ešte v legendárnej zostave práve so Stykom a Oskarom, čo aktuálne hrajú za mouz. Ale keďže sa snažím v živote robiť veci na maximum, trénovanie by v mojom prípade musel byť full-time job a to neprichádza aktuálne za týchto podmienok do úvahy. Bohužiaľ, naša ekonomika ako štátu odráža aj to, v akom stave máme hernú scénu. Ťažko môžete mať profi tím, keď nemáte profi zázemie. Alza ako taká sa pokúša dostať do sveta gamingu práve týmto projektom, čo je super, ale takýchto firiem by trebalo omnoho viac, chýba im tu nejaká konkurencia. Môj sen je práve s mojou firmou a značkou DEV1S raz založiť čisto CZ/SK PRO tím, kde by som mohol poskytnúť určitú podporu svetovej úrovne a zároveň aj moje skúsenosti a preraziť do TIER1 rebríčka najlepších tímov sveta. Možno raz, sny si treba plniť.

Ivan, Dev1, Lazarov, CS:GO, stream, twitch, ESET
Zdroj: instagram.com/tvdev1/

V iných krajinách Európy, ako napríklad Švédsko, Poľsko, Francúzsko je tých tímov niekoľkonásobne viac a sú aj kvalitou na úplne inej úrovni. Čím to je?

Ako som spomínal, je to proste trhom daných krajín. Treba si uvedomiť, akú ekonomiku má Švédsko poprípade aký obrovský trh je v Poľsku. Ako sa my, maličké Slovensko, môžeme porovnávať s takouto krajinou, kde jedno ich väčšie mesto je ako polovica nášho štátu. Je to smutné, ale je to krutá realita, ktorú treba rešpektovať a chápať. Paradoxne ale na to, ako sme maličký, máme fantastických sólo hráčov, bohužiaľ, s tým podporovaním čisto CZ/SK tímu je to horšie a vďaka tomu všetci tí lepší hneď utekajú von. Nepripomína vám to niečo? Kto s troškou rozumu a niečím, čo vie dobre robiť, tu už len ostane?

Keď vidíš ako to tu funguje, nemáš v hlave myšlienku vrátiť sa k hraniu, prípadne nejak inak pomôcť našej scéne k tomu, aby sa posunula na vyššiu úroveň?

Vrátiť sa k hraniu v mojom veku je už naozaj nezmysel, nieje to nemožné, ale je to nezmysel. V tomto budem namyslený. Pri tvrdom tréningu by som určite dokázal byť znova jeden z najlepších tu u nás, je to smutný fakt, ale na našej scéne to nieje nič ťažké. Svet je samozrejme úúúplne iná kapitola. Tie skúsenosti, ktoré mám, sú niečo, čo jednoducho tak ľahko hráči nezískajú, takže mám veľké plus, ale nedávalo by to zmysel, lebo viem byť omnoho užitočnejší, ako pre scénu, tak pre seba niekde inde. Celé to na pozadí už skôr nejak riadiť, menežovať. Mať svoj tím, podieľať sa na súťažiach, byť sponzor či partner, alebo aj moderovať a komentovať. Jednoducho to aktívne hranie treba nechať mladším ročníkom, a my, čo sme si tým už prešli, môžeme tie skúsenosti využiť na to, aby tí mladší mali prečo a kde hrať. Taký kolobeh života sa to dá nazvať. Ja som si svoje ako hráč už odžil, a že to bolo krásne obdobie… ľutujem akurát to, že sme nemali také možnosti, aké sú dnes. Dnes, keď podávate stabilný dobrý výkon si vás všimnú aj vonku a hneď máte plno ponúk, toto za našich čias nehrozilo. S takmer 100% istotou by niekto z FU.sk skončil vo svetovom tíme ako to dnes vidíme pri FaZe ci mouz. Nechcem byť už za totálneho namyslenca, že práve ja heh, v mojom tíme by si to najviac zaslúžili dve mená. chEEs a Gr3g1, čo oni dvaja rozdávali v ich najlepších časoch nebolo normálne. Ich stačilo pustiť z reťaze a spolu vystrieľali všetko, čo im prišlo do cesty. uNreaL, kto si ešte spomenie, bol ale alfa a omega celého tímu, taký ten mozog. Ja som ho síce sem-tam nepočúval :D, ale viete ako, malé namyslené decko, ktoré si robilo, čo chcelo… ale kým som rozdával nezmysly, sa to dalo tolerovať, i keď verím, že som musel spôsobovať neskutočné vrásky na čele a zopár tých šediniek, čo už má asi budú vďaka mne. On síce nebol madfragger, ako sa dnes povie (i keď jedno leto s gregim ešte v herni v Storme kto si pamätá, fetovali neskutočné csko a hlavne deagel, vtedy sa nás pri tréningoch aj zápasoch báli najlepšie tímy EU a nikdy nezabudnem, ako napr. Team AMD64 hovoril nech hráme len tkz. deco – deagle+vesta , keďže to sme vždy vyhrali proti hoci akému nákupu) ale bol Tactic-leader, čo by sa nestratil ani na svetovej scéne.

Vieme, že si začal vyvýjať hernú značku DEV1S. Popíš nám bližšie, o čom je tento projekt a aké s ním máš plány do budúcna.

Pravda je taká, že svoju hernú značku DEV1S som založil úplne náhodou, mal som v hlave milión iných projektov a do dnes nechápem ako sa mi podarilo preraziť s niečím tak zvláštnym. Začalo to celé ako počítačové okuliare, odštartovala to celé kampaň na Indiegogo, konkurent populárnejšieho Kickstarter-u, ale na ten bolo treba mať americkú firmu, a to mi prišlo extrémne zložité. Podarilo sa mi vyzbierať cez 100% a tým sa začala defakto moja kapitola ako nejakého podnikateľa, či výrobcu príslušenstva k PC. Dosť šialené, keď si predstavím, že som začínal s absolútne nulovými skúsenosťami pri 90% veciach, ktoré bolo potrebné urobiť. Mal som len skúsenosti z hrania a ten know-how viem, čo hráči chcú a potrebujú, ale to bolo všetko. Takže keď sa dnes obzriem, kde je DEV1S za tak krátku dobu, sám tomu ešte neviem uveriť. Plány mám megalománske, ale kto ma aspoň troška pozná, vie, že som snílek a práve megaloman. Vždy budem tvrdiť, že keď si stanovíme v hlave, že niečo nedokážeme, tak je logické, že to nedokážeme. Keď ale necháme pracovať fantáziu a aspoň trošku veríme, že dokážeme čokoľvek, kto nás môže zastaviť? Wayne Gretzky má citát, čo to krásne vystihuje: „You miss 100% of the shots you don’t take.“ Jednoducho 100% striel, ktoré nevystrelíte, netrafíte a tak to funguje aj v živote. 100% snov, ktoré sa nepokúsite splniť si nesplníte. A život by mal byť práve o tom, plniť si sny a na konci si povedať: „sakra… žil som fantastický život.“

Prejdime trošku do súkromnej sféry. Čo robíš okrem toho, že sa venuješ gamingu a streamu?

Tak hlavne asi to, čo ma do teraz živilo aby som si tieto výstrelky mohol dovoliť. Pracujem pre ESET na pozícii Software Localization Engineer, samozrejme, že mám stabilne každý stream otázku, čo to obnáša, lebo je to fakt divný názov, ale vždy rád potrápim diváka, tak prečo nie aj čitateľa a keď už máme google,tak sa môžu činiť a možno sa aspoň dozvedia niečo nové. A ako som už písal, silno mi vystrelila vlastná firma DEV1S, takže sa začínam sústrediť aj v tomto segmente. To je ale, samozrejme, nejak napojené aj na ten gaming. Stream môžem nazvať takým relaxom a pohodičkou doma, keď sa hrám a zároveň to spĺňa aj promo mňa ako osoby, a tak isto mojej značky, takže v celku pekná symbióza. Živiť sa tým nechcem, aj keď by ma to, pravdepodobne, uživilo, ale stratilo by to potom ten status odreagovania sa po práci a defakto budem robiť len druhu prácu. To už rozhodne neznie tak príjemne.

Ivan, Dev1, Lazarov, CS:GO, stream, twitch, ESET
Zdroj: instagram.com/tvdev1/

Na tvojom instagrame je vidieť, že veľa cestuješ. Môžeš nám prezradiť, kde všade si bol, čo ťa k tomu vedie a kde by si ešte rád zavítal?

Uff no , to asi ani nebudem schopný všetko tu vypísať. Asi len toľko, že mi chýbajú do zbierky dva kontinenty- Austrália a Antarktída. Mám solídne pobehanú Áziu, Indonéziu, Thajsko, Bali Maldivy a kopec ďalšieho. Ameriku, či už Južnú alebo Severnú. Aktuálne som sa vrátil také dva týždne dozadu z jednej dlhšej cesty. Skoro mesiac som bol v Miami, odkiaľ sme sa plavili po Karibiku. To sú naozaj neopísateľné miesta a jediné, čo im asi môže konkurovať v mojich očiach sú zatiaľ Maldivy. A čo ma k tomu vedie? Neviem si predstaviť lepšie minuté peniaze. Je to jedna z mála vecí, ktorá stojí peniaze a ste po nej bohatší, to je jednoducho cestovanie. Vedel by som dať posledné peniaze za cestovanie, a že veru mám sem-tam pocit, že aj dávam. Príde mi smiešne, keď sa ma niekto spýta čo to stálo, a keď mu poviem tú sumu tak zakrúti očami, že, preboha, a potom sa spýtam na čo by si minul tie peniaze ty? Potom už iba počúvam tie „zodpovedné“ či „dospelácke“ reči ako „na sporiaci účet“ alebo „investovať“. A musím sa vtedy naozaj zasmiať, pretože ja osobne peniaze považujem za niečo, čo má slúžiť mne, a nie ja im. Má to byť prostriedok, aby som mal krajší a pohodlnejší život. Na tom sporiacom účte im bude určite fajn, aj po mojej smrti im tam bude určite fajn, keď sa ich ani nedotknem. Žijem pre daný moment, nikdy nevieme, čo sa nám môže stať, tak neviem aký má zmysel mať niekde na účte obrovskú sumu peňazí. Áno, samozrejme, uznávam, mať trocha našetrené pre prípad hocičoho, ale ja sa smejem na ľuďoch, čo sedia stále doma, nič si nedoprajú a majú našetrené, ako keby si chceli po smrti nechať postaviť pyramídu, kde ich pochovajú. A keď ide o investíciu, vždy hovorím, že som investoval najlepšie, ako som len mohol. Do seba. Ďalej by som asi rád do zoznamu pridal aj ostávajúce dva kontinenty, ale po pravde ma Austrália a ten „hard mode“ života vďaka jej živočíchom vôbec neláka. Keď vidím, čo za kúsky posielajú kamoši na FB, čo sú v tejto pôvabnej krajine -od mega pavúkov po kade aké nebezpečné hmyzoidné potvorky a hady-  brrr ďakujem neprosím. Láka ma ale jednoznačne severný či južný pól , práve tá Antarktída a takéto extrémne miesta. Môj aktuálny cestovateľský sen je asi Bora Bora, ale tam sa zatiaľ neponáhľam. Po mojich skúsenostiach viem, že to je destinácia, ktorú si naplno užijete jedine s partnerom, a keďže som aktuálne čerstvo single, by to bolo síce určite stále krásne miesto na dovolenku, ale niečo podstatné by tomu chýbalo. A potom taký dospeláckejší cestovateľský sen je Aljaška, ale preto dospeláckejší, lebo by som tam rád strávil dôchodok, alebo ako to povedať, jednoducho keď už budem starší a budem chcieť troška spomaliť. Mať nádherného Huskyho, alebo aj dvoch s vlastnou osobnosťou a drevenicu niekde pri jazere. Zdá sa, že mám život nejak extrémne naplánovaný, ale opak je pravdou. Mám určité záchytné body, do ktorých by som sa rád dostal, a nechávam veci dosť prirodzene plynúť. Zatiaľ mi to funguje fantasticky a pevne verím, že to tak aj ostane.

Ivan, Dev1, Lazarov, CS:GO, stream, twitch, ESET
Zdroj: instagram.com/tvdev1/
Ivan, Dev1, Lazarov, CS:GO, stream, twitch, ESET
Zdroj: instagram.com/tvdev1/

Máš nejaké vysnívané miesto, ktoré by si v živote ešte chcel navštíviť?

Troška čitateľom ešte poukážem na to moje megalománstvo :). Bora Bora je síce krásny sen, ale prečo neísť ešte ďalej? Mesiac? Mars? Vesmír ako taký? Prečo nie… žijeme v dobe, kedy mám už pocit, že je možné všetko. Mám 28 rokov a Boh vie, čo bude, keď budem mať 50 alebo nebodaj 100 ak sa dožijem, ale pri dnešných technológiách a tých, čo sa kuchtia, nevidím dôvod byť skeptický. Par týždňov dozadu vedľa mňa vystupoval z lode na Svätej Lucii 91 ročný pán. A to je rok 2018. Kde je napísané, že ja ako 91 ročný nebudem vystupovať z lode na Marse? 😀 Ako som písal, svojej fantázii nekladiem medze, nevidím v tom jediný dôvod. Hor sa o pár desaťročí do vesmíru!

Ďakujeme, že si si našiel čas. Máš ešte niečo, čo by si na záver chcel odkázať čitateľom?

Tak asi len toľko, že kto sa dostal až sem, klobúk dole. Ospravedlňujem sa, ale neviem písať krátko a som strašne ukecaný, čo sa evidentne vie pretransformovať aj do písaného textu. Chcel by som sa len poďakovať všetkým, čo ma pozerajú a hlavne tej obrovskej podpore, čo mám od ľudí, ktorí sledujú to, čo robím. Neskutočne vie potešiť správa, keď mi niekto napíše, že ho v živote motivujem, alebo fakt fantastické feedbacky na DEV1S veci. Takže kto ma chce sledovať trocha podrobnejšie, aktívny som na Instagrame a Twitteri, obe pod nickom „tvdev1“ na streame twitch.tv/Dev1 poprípade Facebooku, ale keďže FB svojim algoritmom solídne zabíja stránky, som prevažne aktívny na tých prvých dvoch. Majte sa krásne a hlavne sa nikdy nenechajte presvedčiť niekým, že sa niečo nedá a dokážte im pravý opak. Čaute!

Ak si myslíš, že si niečím pre svoje okolie zaujimavý, poprípade poznáš niekoho takého, neváhaj a ozvi sa nám na našom maily -> redakcia@attacker.sk, alebo do správy na -> Facebookovej stránke