Sestry Delfina a Maria Gonzalez – jeden z najväčších kriminálnych prípadov Mexika

Píše sa rok 1950. Predstavte si to. Žijete v chudobných pomeroch ako mladé dievča v Mexiku. Chcete spraviť niečo so svojím životom, a preto inzerát, ktorý ponúka väčšie množstvo peňazí za prácu čašníčky alebo chyžnej, vám príde vhod. Zbalíte si veci, odídete zo zlých podmienok alebo od rodičov, ktorí majú iný pohľad na výchovu.
Prídete na vopred určené miesto. Nový život sa môže začať! Lenže vás hodia do tmavej izby medzi ostatné ubité dievčatá so sklonenými hlavami. Po pár minútach ostýchavosti vám vyrozprávajú príbeh ako už nejakú tú dobu pracujú ako prostitútky pre sestry Gonzalezove a aké zverstvá sa v tomto objekte páchajú. Prvé čo vám napadne je útek, no ten je kvôli veľkej ochranke celého objektu nemožný a tvrdo trestaný.

Krutá výchova, ktorá ovplyvnila sestry

Štyri sestry sa narodili v chudobných pomeroch v El Salto de Juanacatlan v Jalisco. Ich otec, Isidro Torres,  bol miestny policajt a mal striktnú predstavu o výchove. Ak si jedna z jeho dcér dala make-up alebo oblečenie, ktoré nevyhovovalo jeho predstavám, zamkol ich vo väzení a dal im poriadnu lekciu.
Otec často zneužíval svoju právomoc a pri hádke s miestnymi ľuďmi nemal problém niekoho zabiť. Po znepriatelení si veľkej časti obyvateľov bola nútená rodina presťahovať sa do Guanajuata, nazývaného aj San Pancho. A tam to všetko začalo…

sestry, vrah, seriovy, smrt, obete, mexiko, gonzalez, prostitúcia, prostitútky
Zdroj: murderpedia.org

Otvorenie prevádzok

Vzhľadom na to, že mali neustály strach z chudoby, donútilo sestry otvoriť si v San Pancho bar, ktorý im nevynášal síce veľa peňazí, ale jedlo si za to kúpiť mohli.
Neskôr im to pravdepodobne nestačilo a rozhodli sa, že sa pustia do prostitúcie. Miestnych šerifov podplatia a tak otvoria niekoľko prevádzok. Sestry kúpili bar v Lagose od homosexuála prezývaného „El Poquinchi“. Od toho vznikla ich prezývka „Las Poquianchis“, ktorú nenávideli. Las Poquianchis vymysleli skvelú techniku, ako nalákať mladé dievčatá na prácu prostitútky. Jednoducho klamali a ponúkali práce chyžnej, služobnej alebo čašníčky. Tie sa, samozrejme, na dobrú platobnú odmenu chytili. Inokedy nemali problém s pomocou vojenského kapitána, Hermengilda Zunigy, ukradnúť na ulici nejaké dievča, ktoré sa im páčilo.

Nechutné praktiky

Čo všetko sa dialo pod vedením sestier Gonzalez? Dievčatá nalákané na klamlivé inzeráty, alebo ukradnuté len tak na ulici, mali osud rovnaký. Boli prinútené pustiť sa do špinavej práce a niektoré z nich sa na slobodu bohužiaľ nikdy nedostali.
Praktiky, ako sprcha ľadovou vodou, rôzne zastrašovania, znásilnenia, neboli v týchto objektoch cudzie. Tie najkrajšie panny nechávali pre bohatých mužov, ktorým nerobilo problém vysoliť za dievča tučné peso. Make-up a oblečenie si museli dievčatá kupovať výhradne od sestier.
Samozrejme, ku častým sexuálnym praktikám dochádza aj ku nechcenému tehotenstvu. Ako sa s tým vysporiadali El Poquianchi? Dievčatá boli dobité a nútené potratiť. Ešte nenarodené dieťa potom pochovali na zadnom dvore tejto nechutnej prevádzky, alebo na hlavnom ranči, ktorý sa podobal koncentračnému táboru.
Ak bolo dievča príliš choré, napríklad kvôli podvýžive, alebo pohlavne prenosnej infekcii, bola zamknutá v izbe a vyhladovaná až na smrť. Sestry niekedy nariadili ostatným, aby choré dievča dobili palicami.
Po čase už niektoré nevyzerali ako na začiatku, boli zničené a klienti ich nechceli. Boli navyše. Tak isto ich zabili. Ak sa v prevádzke objavil klient s tučným balíkom pesos, peniaze boli ukradnuté a jeho osud bol rovnaký.
Zuniga, nazývaný „Čierny orol“, a sestrin šofér manipulovali s telami. Pálili ich na popol, alebo ich pochovávali v masových hroboch.
Navyše okolo celého domu bola ochranka, ktorá zabezpečovala, aby žiadne dievča nemalo šancu ujsť. Jedným z ochranky bol aj Delfinin syn, Ramon Torres, nazývaný „El Tepo“. Ten sa v roku 1863 dostal do konfliktu s policajtom a ten ho zabil výstrelom zo zbrane. Hovorí sa, že Delifina nariadila Hermengildovi, aby našiel a zabil policajtov, ktorí zabili jej syna.

sestry, vrah, seriovy, smrt, obete, mexiko, gonzalez, prostitúcia, prostitútky
Zdroj: murderpedia.org

Útek jednej z dievčat

Josefina Gutiérrez bolo to šťastné dievča, ktorému sa podarilo cez malý otvor v stene rok po El Tepovej smrti utiecť. Mala šťastie, pretože narazila na policajtov, ktorí neboli podplatení a neboli na strane sestier. Policajti vyrazili na označené miesto činu a boli zhrození. Na mieste našli desiatky zničených a špinavých žien. Tie ukázali na niektoré miesta na zemi, ktoré predstavovali masové hroby. Našli sa telá a kosti vyše 80 žien, 11 mužov a niekoľko nenarodených detí.

Odsúdenie a smrť nekompromisných sestier

Vyšetrovanie odhalilo, že išlo o klamlivé podvody lákania dievčat na domáce práce, za ktorými sa skrývalo niečo celkom iné. V roku 1964 boli sestry odsúdené na 40 rokov. Delfina, najstaršia „Poquianchis“, zomrela 4 roky po odsúdení kvôli nehode. Robotníci pracujúci nad jej celou sa pozreli dole, aby videli notoricky známu ženu a omylom pustili vedro s cementom, ktoré spadlo priamo na jej hlavu a zabili ju. Maria Gonzalez, najmladšia „Poquianchis“, bola jediná zo sestier, ktorá bola oslobodená. Dodnes nie je známe, z akých dôvodov.
Do ohavných činov boli zapletené aj ostatné dve sestry, ktoré im pomáhali. Tie boli odsúdené taktiež. Carmen zomrela na rakovinu v neskorých 50. rokoch. Maria Luisa sa zbláznila, pretože sa bála, že ju zabijú demonštranti. Zomrela sama v cele v roku 1984. Jej telo, ktoré jedli už potkany, bolo nájdené deň na to.

sestry, vrah, seriovy, smrt, obete, mexiko, gonzalez, prostitúcia, prostitútky, hroby, tela
Zdroj: murderpedia.org

O sestrách Gonzalez bol natočený film Las Poquianchis (1976) a napísaný román Las Muertas (1977). Taktiež boli zapísané do Guinessovej knihy rekordov, ako „najproduktívnejšie vražedné partnerstvo“.
Za roky nahromadili Las Poquianchis množstvo peňazí a zničili osudy mnohým dievčatám, ktoré snívali o lepšom živote. No čo nespraví človek pre peniaze?

Zdroj: ecperez.blogspot.com