Attackview – bodybuilder Július Gaál: „Ak do toho dáš všetko, výsledky sa dostavia“

Posledné roky je na vzostupe fitness, bojové športy a bodybuilding. Ľudia sa snažia udržiavať v kondícii a vyzerať dobre. Posilňovne sú stále plnšie a biznis s doplnkami stravy je stále výnosnejší. Každý človek má však pri cvičení iné ciele a priority, niekto sa len udržuje vo forme, iný chudne, ďalší zas súťaží v bodybuildingu. Jedným z nich je aj mladý a ambiciózny Košičan Július Gaál, ktorý aj napriek svojmu mladému veku už súťaží nie len na Slovensku a Česku ale aj v Európe. Tento rok sa zúčastnil aj majstrovstiev Európy v Španielsku a umiestnil sa na perfektnom druhom mieste v kulturistike juniorov nad 75 kilogramov. Nebudeme ťa ďalej naťahovať, poďme rovno na rozhovor.

Ahoj Ďusi, na úvod by si sa našim čitateľom mohol v krátkosti predstaviť.

Čaute, moje celé meno je Július Gyulai Gaál, o pár dni mám 22 rokov a venujem sa súťažnej kulturistike. Vyštudoval Strojnícku Priemyslovku v Košiciach, a na vysokú školu momentálne nezostal čas. Pre tých, ktorý v tom nemajú jasno, tak kulturistika je to čomu sa venoval Arnold Schwarzenegger, pózovanie na pódiu v krátkych “zarezaných tangách” v zadku. Takže ak ťa naďalej tvoj kamarát alebo priateľ presviedča, že je kulturista a oblieka si na pódium kraťasy, tak mu povedz, nech ťa už neklame.

Cesta na ktorej si dnes má niekde svoj začiatok, kedy si s cvičením začal, a čo ťa k tomu viedlo?

Svoj začiatok vidím v šestnástich rokoch, keď som začal doma poctivo hodinu cvičiť s vlastným telom a dvoma jednoručkami. Študoval som techniky cvičenia na internete a časopisoch. Celý jeden rok som cvičil s otcom a stále závidel jeho váhu, keďže ja som mal stále len niečo okolo 50 kíl.O stravovaní som niečo tušil, že bielkoviny sú na tvorbu svalov, tak som si hneď po odcvičení vymixoval tvaroh s banánom a čakal, kedy zmutujem… nestalo sa tak :D. O sacharidoch a tukoch som nevedel ešte nič. Čo vám poviem, možno preto mám tieto výsledky, lebo som nemal žiadneho nepodareného trénera, ale od začiatku skúšam všetko na sebe. V sedemnástich som už navštívil už aj prvé fitká a snažil sa vždy pripraviť si jedlo na nasledujúci deň.

Začínajúci športovci väčšinou majú svoje vzory, ktoré ich motivujú, prípadne si od nich berú rady a chcú sa na nich podobať. Je to, alebo bolo to podobne aj u teba? Kto je/bol tvoj najväčší vzor?

Jednoznačne som mal od začiatku za vzory veľkých kulturistov. Nie len jedného, ale všetkých, ktorí sú proste obrovskí. Každý profesionálny sport je o extrémoch a kulturistu sa ľudia nemusia pýtať, čomu sa venuje. Na prvý pohľad vidíš, že je iný a so svojim telom dokázal extrémy. Takže mňa motivujú extrémne výsledky, ako v kalorickom deficite naberať svaly a zhadzovať tuk.

Tomu, že to neberieš len tak na ľahkú váhu nasvedčujú aj tvoje doterajšie výsledky. Takáto príprava je pravdepodobne náročná nie len fyzicky, ale hlavne časovo. Máš okrem cvičenia aj iné povinnosti, alebo sa tomuto športu venuješ „full time“? 

Časovo je to už vlastne nenáročné, pretože kulturistika je už môj hlavný cieľ každého dňa. Všetko ostatné, čo treba stihnúť je časovo náročné. Náročne je to hlavne finančne, čiže moja povinnosť je pracovať, a to robím od ukončenia strednej školy. Niekto povie, že ten len pracuje a cvičí, no ja robím to, čo ma baví a to, v čom vidím výsledky. Pred súťažou, kde je to už ozaj veľmi fyzicky náročné, som sa tomu venoval full time a v robote dal výpoveď aby ma nič nebrzdilo.

Zdroj: Jozef Benč

Začínal si ešte v časoch, keď si študoval na strednej škole. Tento šport nie je úplne najľahšie financovať, ako si sa vtedy vysporiadal s výdavkami, ktoré to prinášalo?

Na začiatku, ako som aj písal vyššie, som presne nevedel ani čoho treba koľko jesť, a aké doplnky užívať, čiže mi mama kupovala tvarohy, ovocie a proste len jedol viac. To ešte stále so mnou nič nerobilo. Neskôr mi už kupovala viac mäsa, viac vajec, ryžu, vločky, a na doplnky som ešte veľmi nemyslel. Celú strednú školu to bolo takto, proste nie na 100%. Hneď od začiatku ako som začal zarábať, som si už začal nakupovať viac a viac jedla a investoval už aj do doplnkov. Dnes to už je normálne a dávam do toho športu všetko čo si pýta, a s doplnkami výživy ma podporuje firma The Nutrition Slovakia, čiže to mám jednoduchšie.

Rozmýšľal si hneď od začiatku, že v tom čo robíš budeš pokračovať aj po ukončení školy, alebo si tomu nechával viac menej voľný priebeh?

Ešte počas strednej školy som absolvoval súťaž v dorasteneckej kulturistickej kategórií a vedel som, že neskôr o pár rokov, ak zotrvám v tom tempe a pridám do toho aj nejaké znalosti, budem chcieť úspešne súťažit ďalej. Čiže žiadny voľný priebeh to nebol. Od prvej súťaže ako 18 ročný som trénoval a žil s týmto športom každý deň až do apríla tohto roku, keď som už ako junior nastúpil skutočne pripravený súťažiť.

Za posledný rok si sa zúčastnil na viacerých súťažiach, ako napríklad Liptov Cup, Majstrovstvá Slovenska, či Európsky šampionát. Práve na posledných majstrovstvách Európy v Španielsku si obsadil perfektné druhé miesto. Splnil sa ti tvoj cieľ, alebo si mal zlaté ambície?

Začal som hneď medzi mužmi na Liptov Cupe v kulturistike do 85 kg a umiestnil sa na 5. mieste. Dva týždne po Liptove som mal svoju hlavnú súťaž, na ktorú som sa celý ten čas pripravoval, a išiel som tam skutočne len vyhrať. Všetci, ktorí v tom boli so mnou vedia, že nič iné ako vyhrať som tam nešiel. Tak to aj skončilo a Majstrovstva Slovenska som vyhral. Bol som zároveň aj nominovaný na Európsky šampionát v Santa Susanne v Španielsku. Opäť som mal dva týždne času. Keďže som na MSR išiel na 100% pripravený veľmi som už nič nemenil. Snažil som sa už viacej jesť , kedže som vedel, že teraz už bude konkurencia väčšia a vôbec som tam už necestoval s ambíciami. Neskôr som si hovoril, že by to bolo pekné skončiť vo finálovej šestke. No moja taktika jesť viacej a dofúknuť svaly sa každým dňom viac potvrdzovala za dobrú. Vyzeral som ešte lepšie a na hotely v Španielsku som už začal myslieť aj na medaile. Bol to úžasný pocit skúšať na sebe opäť rôzne postupy. Večer v deň súťaže, keď som bol už natretý súťažnou farbou, som vedel, že to vyzerá veľmi nádejne. Tak aj bolo, a ja som si odniesol striebornú medailu zo Španielska. Určite jedna z najhodnotnejších amatérskych medailí, akú môže junior získať.

Zdroj: Gabor Varszegi

Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď sa pripravuješ na súťaž takého formátu? Určite dodržuješ aj prísny jedálniček. Mohol by si ho našim čitateľom v krátkosti priblížiť?

Kým som pracoval, tak to bola práca 12 hodín, a potom tréning + kardio. Neskôr, posledné 3 mesiace to už bolo na 100% – spať, cvičiť, jesť. Jasné  držal som presný jedálniček, kde som jedol ráno vločky, potom cez deň každé dve hodiny mäso alebo ryby s ryžou a večer opäť vločky. Stravu som postavil len na bielkovinách a sacharidoch. Tuky som v strave vôbec nemal. Našiel som pre nich miesto v kalóriách a radšej si doprial viac sacharidov.

Máš nejaké jedlo, ktoré obľubuješ, ale v príprave si ho nemôžeš dovoliť, alebo naopak, jedlo, ktoré nemáš rád, ale kvôli úspechu ho musíš jesť?

V diéte som mal už chuť na všetko iné ako na to, čo som mohol :D. Chuť som už mal aj na syr, no kvôli obsahu tuku som ho radšej vôbec nejedol. Ale áno, kvôli úspechu som jedol veľmi veľa rýb. Majú málo kalórií a dá sa ich zjesť pomerne veľa. Čiže jedlo ako treska alebo losos(bez kože) s brokolicou bolo na každodennom poriadku a skutočne mi liezlo hore krkom.

Prejdime od tých príjemných vecí, k tým menej príjemným. Športovci sa často stretávajú s vyhorením alebo napríklad pocitom, že to čo robia ich už nebaví. Stalo sa niečo také niekedy aj tebe? Ak áno, ako si sa s týmto problémom vysporiadal?

Nebaví to tých, ktorí nemajú úspech. Ja som nevyhorel a úspech nakopol ešte viac, čiže táto otázka má krátku odpoveď.

Zdroj: eastlabs.sk

Po úspechu ako je ten z majstrovstiev Európy väčšinou športovec dosiahne bod, kedy si uvedomí, že to čo robí je správne a vytýči si ďalšie ciele. Aké sú tie tvoje pre najbližšiu sezónu?

Presne tak. Zistil som, že to, čo robím, robím dobre. Výsledky tomu nasvedčujú a môj cieľ na rok 2019 je jasný. Pokúsiť sa opäť dostať na Európsky šampionát a zabojovať o zlatú medailu ešte stále ako junior.

Máš aj nejaký celkový cieľ, možno zatiaľ len sen, ktorý by si chcel dosiahnuť v tom, čo robíš?

Každý kulturista by chcel byť jedného dňa profesionálom. Môj cieľ je za 5 rokov vážiť 100 kg v deň súťaže a vtedy reálne bojovať o profesionálnu kartu športovca.

V mene redakcie by som sa ti chcel ešte poďakovať za rozhovor a na záver by som ťa poprosil o krátky odkaz pre našich čitateľov.

Ďakujem pekne za otázky, príjemne som si zaspomínal na svoje začiatky a všetkým, ktorí sa venujú niečomu odkazujem jedno: ak do toho dáš všetko, výsledky sa dostavia. Ak ma budete chcieť nájsť sa sociálnych sieťach, tak ťuknite na instagram a pod menom @boh_pomsty tam budem vždy ja a moje “drblé” príbehy. Ahojte.

AK SI MYSLÍŠ, ŽE SI NIEČÍM PRE SVOJE OKOLIE ZAUJÍMAVÝ, POPRÍPADE POZNÁŠ NIEKOHO TAKÉHO, NEVÁHAJ A OZVI SA NÁM NA NAŠOM MAILY -> REDAKCIA@ATTACKER.SK, ALEBO DO SPRÁVY NA -> FACEBOOKOVEJ STRÁNKE