Andrei Romanovich Chikatilo – Beštia v ľudskej koži

V 70-tych rokoch odmietali sovietskí štátni predstavitelia akúkoľvek zmienku o masových vraždách, a to v mene nepoškvrneného komunizmu. Práve vtedy sa objavil muž, ktorý sa stal najbrutálnejším masovým vrahom v histórii.

Chikatilo sa narodil na Ukrajine v dobe povojnového hladomoru 16. októbra 1936 v malej dedine Yabluchne. Jeho ťažké detstvo bez otca a s matkou, ktorá ho často bila, sa premietlo aj do dospelosti. Radšej sa držal stranou od ostatných ľudí a vďaka svojej impotencii prežíval zahanbujúce chvíle. Nakoniec sa presťahoval do Ruska, kde doštudoval vysokú školu v odbore Ruská literatúra a stal sa učiteľom. Bol ale nútený zo svojej vyštudovanej funkcie odstúpiť  po tom, čo sa rodičia sťažovali na jeho sexuálne útoky voči deťom. Aj napriek svojej impotencii sa v roku 1963 oženil a splodil dve deti.

rodia, muž, žena, dieťa, vrah, čierna, biela, chicatilo, matka, otec, andrei, chicatilo, vrah, obete, krv, vrazda, vrazdy, seriovy vrah, muz, ukrajina, rusko, cela, klietka, trestny cin, cierna, biela
zdroj: bizarrepedia.com

Jeho prvé vraždenie sa začalo v roku 1978. Svoje obete lovil na vlakových staniciach a v autobusových skladoch. Pretože všetky obete mali charakteristické mrzačenie, polícia si čoskoro uvedomila, že v regióne pôsobí vrah. V roku 1984 bol Chikatilo zatknutý policajným dôstojníkom, ktorý ho usvedčil z dôvodu obťažovania dievčaťa na železničnej stanici. Napriek tomu, že aktovka, ktorú prevážal, obsahovala dlhý nôž a iné podozrivé nástroje, polícia nesprávne identifikovala jeho krvnú skupinu, čo sa ukázalo, že jeho testy sa nezhodujú so skupinou označenou spermou nachádzajúcou sa na jednom zo škôl. Chikatilo bol následne obvinený z krádeže materiálov od bývalého zamestnávateľa a odsúdený na jeden rok vo väzení, hoci bol prepustený po troch mesiacoch. Stále prenasledovaný tvrdeniami o zneužívaní detí Chikatilo zistil, že nie je možné nájsť inú učiteľskú pozíciu. Keď bol prepustený zo svojho pracoviska v baníckej škole začiatkom roka 1981 absolvoval prácu pre továreň na výrobu surovín v Rostove. Táto pozícia mu umožnila neobmedzený prístup k širokej škále mladých obetí počas nasledujúcich deviatich rokov. V prvej fáze Chikatilo hodil svoje obete na zem a zabránil im v pohybe. Andrei sa zvyčajne pokúsil mať so svojimi obeťami pohlavný styk, ale nemohol mať erekciu čo ho vytáčalo do nepríčetnosti. Väčšinu svojich obetí lákal do lesa. Tam im vydlabal oči, odhryzol bradavky a oddelil im končatiny. U väčšiny žien vybral maternicu a nakŕmil sa ňou. Zistil, že jeho najväčšie potešenie tkvie v tom, že niekomu berie všetko.

Nakoniec bol zadržaný, keď sa pokúsil nalákať k sebe malé dieťa. Bol sledovaný políciou, takže už nebolo pochýb o tom kto Andrei je. 14. apríla 1992 sa uskutočnil súd. Keďže počas súdu mal nevhodné správanie, bol donútený celý proces prestáť. Vstup do súdnej siene bol na vstupenky. Súdne konanie sa vlieklo 5 mesiacov, pretože spisový materiál mal neuveriteľných 333 zväzkov a orientovať sa v nich bolo veľmi zložité. Chicatilo svoje hrozné činy pred súdom nikdy nepoprel ani nespochybnil. Naopak priznával ďalších skoro 30 vrážd, ktoré sa však nepodarilo doložiť žiadnymi presvedčivými dôkazmi.

Chicatilo behom súdneho jednania predstieral duševnú chorobu (ťažkú obrnu). Napriek tomu, že bol psychológmi a psychiatrami uznaný za normálneho a za svoje jednanie úplne zodpovedného. Proces sa nezaobišiel bez incidentov. Tak napríklad ľudia prítomní v súdnej sieni pri čítaní Chicatilovej výpovedi, v ktorej popisoval varenie a jedenie ušných bubienkov obetí, omdlievali a museli byť zo súdnej siene vynesení. Chicatilo často prerušoval výpovede svedkov či reči sudcov a prokurátorov revom, takže musel byť niekoľkokrát zo súdnej siene vyvedený. Pred vystúpením prokurátorov zaspieval Internacionálu a pri vynášaní rozsudku si spustil nohavice. Doslova odvlečený bol i pri čítaní rozsudku, keď začal kopať do lavice na ktorej sedel a nepríčetne kričal na sudcu. Bol držaný v klietke v strede súdenej siene. Andrei Chikatilo bol odsúdený z 53 vrážd, za každú jednu bol odsúdený na smrť. Rozsudok bol vykonaný 14. februára 1994. Zomrel na výstrel do hlavy.

Zoznam jeho obetí:

  1. Jeleňa Zakotnova, 9 rokov, 22. decembra 1978
  2. Larisa Tkačenko, 17 rokov, 3. septembra 1981
  3. LjubovBirjuk, 13 rokov, 12. júna 1982
  4. LjubovVolobujeva, 14 rokov, 25. júla 1982
  5. Oleg Požidajev, 9 rokov, 13. augusta 1982
  6. OlgaKyprina, 16 rokov, 16. augusta 1982
  7. Irina Karabelnikova, 19 rokov, 8. septembra 1982
  8. Sergej Kuzmin, 15 rokov, 15. septembra 1982
  9. OlgaStalmačenok, 10 rokov, 11. decembra 1982
  10. Laura Sarkisjan, 15 rokov, 18. júna 1983
  11. Irina Dunenkov, 13 rokov, júla 1983
  12. LjudmilaKušuba, 24 rokov, júla 1983
  13. Igor Gudkov, 7 rokov, 9. augusta 1983
  14. ValentinaČučulina, 22 rokov, 19. septembra 1983
  15. Neznáma žena, 18-25 rokov, leto alebo jeseň 1983
  16. VěraŠevkun, 19 rokov, 27. októbra 1983
  17. Sergej Markov, 14 rokov, 27. decembra 1983
  18. Natália Šalapinina, 17 rokov, 9. januára 1984
  19. Marta Rybenky, 45 rokov, 21. februára 1984
  20. Dmitrij Ptašnikov, 10 rokov, 24. marca 1984
  21. TaťánaPetrosjan, 32 rokov, 25. mája 1984
  22. Svetlana Petrosjan, 11 rokov, 25. mája 1984
  23. Jeleňa Babulina, 22 rokov, jún 1984
  24. Dmitrij Illarionov, 13 rokov, 10. júla 1984
  25. Anna Lemeševa, 19 rokov, 19. júla 1984
  26. Svetlana Cana, 20 rokov, júl 1984
  27. Natália Golosovskaja, 16 rokov, 2. augusta 1984
  28. LjudmilaAlexejev, 17 rokov, 7. augusta 1984
  29. Neznáma žena, 20-25 rokov, 8-11. augusta 1984
  30. AkmaralSejdalijeva, 12 rokov, 13. augusta 1984
  31. AlexandrČrpek, 11 rokov, 28. augusta 1984
  32. Irina Lučinskaja, 24 rokov, 6. septembra 1984
  33. Natália Pochlistova, 18 rokov, 31. júla 1985
  34. Irina (Inessa) Guljajev, 18 rokov, 25. augusta 1985
  35. Oleg Makarenkov, 13 rokov, 16. mája 1987
  36. Ivan Bilovetskij, 12 rokov, 29. júla 1987
  37. JurijTerešonok, 16 rokov, 15. septembra 1987
  38. Neznáma žena, 18-25 rokov, 1-4. apríla 1988
  39. Alexej Voronko, 9 rokov, 15. mája 1988
  40. JevgenijKurativ, 15 rokov, 14. júla 1988
  41. Taťána ryžovú, 16 rokov, 8. marca 1989
  42. AlexandrDjakonov, 8 rokov, 11. mája 1989
  43. Alexej Mojsejev, 10 rokov, 20. júna 1989
  44. Jeleňa Varga, 19 rokov, 19. augusta 1989
  45. Alexej Chobotová, 10 rokov, 28. augusta 1989
  46. Andrej Kravčenko, 11 rokov, 14. januára 1990
  47. Jaroslav Makarov, 10 rokov, 7. marca 1990
  48. LjubovZujev, 31 rokov, 4. apríla 1990
  49. Viktor Petrov, 13 rokov, 28. júla 1990
  50. Ivan Fomin, 11 rokov, 14. augusta 1990
  51. VadimGromov, 16 rokov, 16. októbra 1990
  52. Viktor Tiščenko, 16 rokov, 30. októbra 1990
  53. Svetlana Korostik, 22 rokov, 6. novembra 1990

    obete, deti, victims, murders, vrah, krv
    Zdroj: https://www.bizarrepedia.com

Najdesivejšie vyjadrenia Chikatila 

„Ku koncu to už bola trochu rutina, bolo to trochu jednotvárne, nemalo to tú šťavu tak, ako za starých dobrých čias, kedy to pre mňa bolo nové, už ma to nedokáže tak vzrušiť“

,,Bol som omyl prírody, šialený netvor. “  

„Keď som použil svoj nôž, prinieslo mi to psychologickú úľavu. Viem, že musím byť zničený. Bol som chybou prírody.“

„To, čo som urobil, nebolo pre sexuálnu radosť. Skôr mi to prinieslo istý pokoj.“

Syn masového vraha:

Ruský zabijak Jurij Chikatilo sa usiloval pokračovať v jeho vražednom dedičstve po svojom otcovi. Rozhodnutý nasledovať otcove kroky sa Yury podieľal na podvode, vydieraní, únosoch a znásilňovaní. V apríli 2009 bol zatknutý za pokus o vraždu na Ukrajine po útoku na spoločníka v aute, ktorého bodal niekoľko krát do brucha.

Podľa Ukrajinského vraha bol natočený aj film Ghoul, ktorý nie tak celkom odráža realitu, ale naznačí Vám čoho bolo toto monštrum schopné.

Zdroje: murderpedia.org, bizzarepedia.com, azquotes.com